Krvavá horúčka šestonedeliek

Autor: Katarína Kalivodová | 7.8.2012 o 12:21 | (upravené 7.8.2012 o 12:30) Karma článku: 11,20 | Prečítané:  2917x

Mám ploché brucho. Sledujem ako steká voda do odtoku aj s posledným stehom, s ktorým odišlo predchádzajúcich desať lunárnych  mesiacov. So všetkým čo k nim patrilo...

Cink, otvoril sa výťah v suteréne. Vidím svetlá neóniek, neprívetivé kachličky, ktorým chýba jedno, pár čerstvých krvavých čmúh. Pozriem do diaľky  a vidím donekonečna ťahajúce sa šedé linoleum, v ktorom sa odrážajú stále tie isté neónky. Je to ako fatamorgána. Kde tu buchnú ťažké plechové dvere. Lemujú celý priestor, stačí si len vybrať tie svoje. Hľadám šatňu CPO, kde mi zoberú moje veci a dajú bielu obrovskú košeľu. Trčí mi z nej celý chrbát a pliecko. A ešte obrovskejší pásikavý župan.  Vydávačky oblečenia sú pani na dôchodku s natočenými vlasmi. Jediné čo tu pripomína svet je tranzistor, ktorý lúdi slovenský folklór.

-„Čo to bude anjelik? Dievčatko alebo chlapec?"

-„Dievča" usmejem sa a dúfam, že to tu prežijem. Bolestne pozerám ako moje veci hádžu do mechu a myslím, že ich už nikdy neuvidím. Život sa skončil? Spoza paravánu vyčuhuje horda zakrvavených kedysi bielych košieľ. Pozriem na ne, pozriem na svoju zatiaľ bielu košeľu. Čakám kedy mi povedia kde sa tetujú čísla na predlaktia. Buchli plechové dvere.

Z balkóna máme výhľad na všetko čo znamená svet, Bratislavský hrad, kamzík, ufo, slavín. Myslím, že sa ma už nikdy nebude týkať a presviedčam sa o opaku. Nezomieram pre boha, rodím predsa. Nepomáha a v hlave mi začne hrať tklivá podvečerná trúbka.

„Teraz už verím, že každý má dvojníka", hovorí mi spolubývajúca, vyzeráš ako kolegova frajerka. A nie som to ja? Nie, so žiadnym kolegom nechodím. Som tu dve hodiny a mám pocit akoby som bola sedem rokov v Tibete. Pozerám na ňu s bázňou ako na oltár majstra Pavla z Levoče, bude tu ešte mesiac! V hlave počítam a ako rátam tak rátam, musím tu byť ešte nekonečný týždeň. Už som tu tri hodiny. A čo čítam? Tuláka po hviezdach od Londona. Hlavný hrdina, väzeň, si vždy keď ho zaviazali do kazajky spôsobil malú smrť, aby to prežil. Navštevoval tak svoje minulé životy kedy jeho telo vyfermentovalo do... pralovca šablozubých tigrov, blonďavého moreplavca, ktorý stroskotal na opustenom ostrove, renesančného milovníka ... Premýšľam nad tým, že sa uvediem do umelého spánku, no nakoniec to radšej vydržím ako priemerná rodička a cestovanie po hviezdach si nechám až na... potom.

Nikdy si pred magnetickou rezonanciou nečítajte čo všetko sa vám môže stať a čo všetko si máte odstrániť, aby vám ten megamagnet nevytrhal zubnú náhradu a nezapálil permanentné tetovanie. Lehátko sa pohlo a súka ma so slúchatkami na ušiach a nasilu zavretými očami do jamy levovej. A práve v tejto chvíli svet sa na nás nedíva, ale spomenula som si na klinec, ktorý som zhltla keď som mala päť. Bleskurýchle rozmýšľam či za ááá) som ho vylúčila, za bééé) či sa rozložil, za cééé) či keď  stlačím pohotovostný balónik v ľavej ruke stihnú ma vytiahnuť  včas, skôr ako mi klinec rozpráši vnútornosti. No nič štyri otčenáše, desať zdravásov a prekladať andelíčkom strážničkom. Ultimate survival.

„Zajtra vám vyvoláme pôrod", ja nato ok, vyvolal mi ho nejaký môj rovesník, ktorý odbiehal k hučiacej fetke vedľa. „Táá boleeesť". Ďalší dôvod na modlenie. Chvalapánu mala „privát",  prechodený sifilis a závislosť na heroíne stačia nato, aby ste dostali nadštandard zadarmo. Staršia sestrička bez mimiky z nemocničného inventáru vyzerá na stotinu sekundy pohnuto a hovorí mi „viete, tam už sa stráca všetko ľudské" a odchádza. Kto vie, čo bola tá fetka v minulom živote...

Zvíjam sa pekelnou bolesťou v miestnosti pre čakateľky. Je mi strašne teplo, všade smrdí farba, je mi zle, zo všetkého  a otváram okno. Vyzriem z deviateho poschodia von a sľubujem si, že po pôrode im to tu vysvetlím. Že čakateľská miestnosť by mala mať okná s mrežami.

Po štyroch hodinách sa vôbec nič nepohlo. Po piatich mi prepichli vodu a dali infúzku s dobrotou proti bolesti. Bolelo ma to rovnako, ale bola som po nej zhovorčivejšia. Všetci sa mi zdali veľmi milí a chcela som ich objať. No ale nemohla som lebo som rodila.

Hotovo, dali mi ju a je mi jedno, že ma šijú takmer zaživa. Novú vyfermentovanú bytosť, s gumovým telíčkom, ktorú vďaka evolúcii okamžite milujem až do morku kosti. Zobrali mi ju. A ja tam ostávam sama, rolujúc si maternicu, ešte stále zjetá z analgetickej infúzky. Pozriem na bielu zakrvavenú košeľu. Som šťastná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?